PRACOVNÉ PRÁVO V DIGITÁLNEJ DOBE


Skončenie svetovej hospodárskej a finančnej krízy spolu s veľmi nepriaznivým demografickým vývojom vo všetkých členských štátoch EÚ znamená podstatnú kvalitatívnu zmenu na európskom pracovnom trhu. Podnikatelia v mnohých vyspelých štátoch sveta či Európy zápasia s nedostatkom pracovných síl a vyvíjajú stále intenzívnejšie tlaky na uvoľnenie podmienok pre zamestnávanie osôb z tretích krajín. Na druhej strane začínajúca digitalizácia pracovných procesov v priemysle dáva tušiť problémy na trhoch práce v blízkej budúcnosti. Masívnejšia náhrada ľudskej práce automatizovanými systémami vo výrobných procesoch vytvorí vo svojich dôsledkoch masu zamestnancov hlavne v typicky mužských povolaniach, ktorú bude treba rekvalifikáciou pripraviť na pracovnom trhu vykonávať celkom iné práce predovšetkým v oblasti služieb. V mnohých prípadoch, aké sa očakávajú v rozsiahlej početnosti rozširujúcou sa digitalizáciou výrobných procesov nebude stačiť púha rekvalifikácia zamestnancov. Na uvedené situácie podstatnej zmeny na trhu práce by mal už v súčasnosti reagovať vzdelávací systém, ktorý výrazne zaostáva nielen za súčasnými potrebami výrobných podnikov napr. neskorou reakciou v rozvoji duálneho vzdelávania. Vzdelávací systém Slovenskej republiky nie je pripravený na potreby digitálnej doby, ktorá spôsobí vo svojich sociálnoprávnych dôsledkoch radikálne zmeny potrieb na trhu práce. Predstava, že v blízkej budúcnosti bude možné kvalifikovaného zamestnanca len rekvalifikáciou posunúť na výkon iných kvalifikovaných prác napr. v oblasti služieb, je nereálna.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nové technológie v pracovnom práve priaznivo ovplyvňujú kvalitu pracovného života zamestnancov. Automatizácia výrobných procesov redukuje fyzicky náročnú prácu. Nové technologické vymožeností, najmä v oblasti rozvoja informačných technológií umožňujú zamestnávateľom aj zamestnancom výrazným spôsobom prispievať k stále vyššej flexibilite práce, napr. rozširovaním telepráce, ktorá je výhodná nielen pre zamestnancov ale aj pre zamestnávateľov, ktorým znižuje celkové náklady na produkciu.
Nové technológie v pracovnom procese vo všeobecnosti skvalitňujú pracovné prostredie. Šetrnejšie pôsobia na zdravie zamestnanca a na kvalitu jeho osobného života. Skvalitňovanie pracovného prostredia aj v dôsledku zavádzania nových technológií do výrobných procesov preventívne predchádza aj vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Aj keď automatizácia výrobných procesov redukuje namáhavú fyzickú prácu, na druhej strane rozvoj informačných technológií umožňuje zamestnávateľom viazať zamestnanca pracovnými povinnosťami aj po pracovnom čase. Požiadavky stálej osobnej disponibility zamestnanca pomocou pridelených služobných mobilov im zhoršujú kvalitu doby odpočinku.
Popri pozitívach zavádzanie nových technológií do výrobných procesov vytvára kvalitatívne nové sociálne riziká napr. v podobe rôznych druhov zásahov zamestnávateľa do súkromného života zamestnanca.
Informačné technológie na pracovisku umožňujú zamestnávateľovi kontrolovať zamestnanca kedykoľvek. Niektoré z foriem sledovania zamestnanca uskutočňujú aj vtedy, keď je zamestnanec mimo pracoviska. Tým, že informačné technológie má zamestnanec na pracovisku po ruke v každom čase, sú často lákadlom aj pre zamestnancov pre iné než pracovné aktivity v pracovnom čase.
Niektoré z negatívnych aspektov vplyvu nových technológií na pracovnoprávne vzťahy nabádajú zamestnávateľov k vytváraniu stále dokonalejších a „chytrejších“ modelov kontroly zamestnanca či už pomocou mysterry shopingu - utajených obchodov, ale aj kontrolou pomocou dronov, GPS systému a ďalších foriem.
Medzi nové sociálne výzvy ale aj riziká vplyvu nových technológií v pracovnom práve patria aj nové právne modely kolaboratívnej (zdieľanej) ekonomiky, ktoré zásadným spôsobom stierajú jasné rozdiely medzi zamestnancom a osobou samostatne zárobkovo činnou a ktoré prinášajú pre zamestnancov často len príležitostnú nie pravidelnú prácu. Časť fyzických osôb zapojených do nových právnych modelov zdieľanej ekonomiky má právny status osôb samostatne zárobkovo činných. Rozvoj nových obchodných modelov kolaboratívnej ekonomiky sa rozšíril do takej miery, že právo včítane pracovného práva výrazne zaostáva v jeho regulovaní najmä pri určovaní elementárnych právnych pravidiel rozvoja kolaboratívnej ekonomiky.
Hlavným cieľom konferencie a vedeckej rozpravy na konferencie bude poukázať na aktuálne vybrané teoretické a aplikačné problémy v pracovnom práve, ktoré so sebou prináša automatizácia a robotizácia vo výrobných procesoch a každodenné používanie moderných informačných technológií.

Copyright © 2017. Konferenčný portál Právnickej Fakulty. Made by Qintec